Čo je "popretie holokaustu"?

 

V nedávnych rokoch sa čoraz viac pozornosti venovalo údajnému nebezpečenstvu "popretia holokaustu". Politici, noviny a televízia varujú pred rastúcim vplyvom tých, ktorí odmietajú tvrdenie o holokauste, ћe okolo 6 miliónov európskych Ћidov bolo systematicky vyhladzovaných počas 2. svetovej vojny, väčљina z nich v plynových komorách. V niektorých krajinách, vrátane Izraela, Francúzska, Nemecka a Rakúska (dnes uћ vo viacerých krajinách, vrátane Slovenska - pozn. prekl.) je "popieranie holokaustu" trestným činom a "popierači" boli trestaný vysokými pokutami a pobytmi vo väzení. Niektorí zúriví vodcovia ћidovskej komunity volajú po podobných opatreniach proti "popieračom" v Severnej Amerike. V Kanade David Matas, Senior Counsel pre "Ligu pre ľudské práva" sionistickej organizácie B'nai B'rith, hovorí: (1)

Holokaust bol vraћdou љiestich miliónov Ћidov, vrátane dvoch miliónov detí. Popretie holokaustu je druhou vraћdou tých istých љiestich miliónov. Najprv boli vyhasené ich ћivoty, potom ich smrť. Osoba, ktorá popiera holokaust, sa sama stáva časťou zločinu holokaustu.

V tejto kontroverzii sa často prehliada kritická otázka: Čo vlastne predstavuje "popretie holokaustu?"

Љesť miliónov?
Mal by byť niekto povaћovaný za "popierača holokaustu", pretoћe neverí - na čom Matas a iní trvajú - ћe љesť miliónov Ћidov bolo počas 2. svetovej vojny zavraћdených? Toto číslo bolo citované Medzinárodným vojenským tribunálom v Norimbergu počas rokov 1945 - 1946. Uvádza sa: "politika, presadzovaná (nemeckou vládou) vyústila v zavraћdenie љiestich miliónov Ћidov, z ktorých 4 milióny boli zavraћdené vo vyhladzovacích zariadeniach" (2) Ale ak je tomu tak, potom by niektorí z najprominentnejљích historikov holokaustu mohli byť povaћovaní za "popieračov". Profesor Raul Hilberg, autor љtandardnej práce "Destruction of the European Jews" (Skaza európskych Ћidov), neakceptuje, ћe zomrelo 6 miliónov Ћidov. Ako celkový počet mŕtvych (zo vљetkých príčin) uvádza 5.1 milióna. Gerald Reitlinger, autor práce "The Final Solution" (Konečné Rieљenie), podobne neakceptuje 6 miliónov. Tento autor odhaduje počet ћidovských mŕtvych na cca 4.6 miliónov, ale pripustil, ћe ide o odhad, kvôli nedostatku dôveryhodných informácií.

Ľudské mydlo?
Je niekto "popieračom holokaustu", ak hovorí, ћe nacisti nepouћívali tuk zo Ћidov na výrobu mydla? Po preskúmaní vљetkých dôkazov (vrátane skutočného kusu mydla, poskytnutého Sovietmi), Norimberský tribunál vo svojom rozsudku vyhlásil, ћe "v niektorých prípadoch existovali pokusy vyuћiť tuk z tiel obetí v komerčnej výrobe mydla." (3) V roku 1990 vљak izraelská oficiálna agentúra pre pamiatku holokaustu Yad Vashem "prepísala históriu" pripustiac, ћe tvrdenie o výrobe mydla nebolo pravdivé. "Historici doљli k záveru, ћe mydlo nebolo vyrábané z ľudského tuku. Keď také mnoћstvo ľudí popiera, ћe sa holokaust skutočne odohral, prečo im dať niečo, čo môћu pouћiť proti pravde?" povedal úradník Yad Vashem Shmuel Krakowski. (4)

Konferencia vo Wannsee?
Je niekto "popieračom holokaustu", ak neakceptuje tvrdenie, ћe konferencia nemeckých úradníkov vo Wansnsee v januári 1942 bola uskutočnená s cieľom zorganizovať alebo koordinovať program systematického masového vraћdenia európskych Ћidov? Ak je tomu tak, potom sa izraelský historik Yehuda Bauer musí mýliť - a je teda "popieračom holokaustu" - pretoћe nedávno vyhlásil: "Verejnosť stále dookola opakuje hlúpe tvrdenie, ћe vo Wannsee sa začalo s vyhladzovaním Ћidov." Podľa Bauerovho názoru Wannsee bolo stretnutím, no ťaћko "konferenciou" a "len málo z toho, čo tam bolo povedané, bolo detailne vykonané." (5)

Politika vyhladzovania?
Je niekto "popieračom holokaustu", ak hovorí, ћe neexistoval ћiaden Hitlerov rozkaz na vyhladenie európskych Ћidov? V istej dobe by bolo odpoveďou "áno". Historik holokaustu Raul Hilberg napríklad napísal vo vydaní svojej knihy z roku 1961 (Skaza európskych Ћidov), ћe existovali dva Hitlerove rozkazy na zničenie európskych Ћidov: prvý, vydaný na jar 1941, a druhý krátko potom. Ale Hilberg odstránil zmienku o akomkoľvek takomto rozkaze z revidovanej, trojzväzkovej edície svojej knihy, vydanej v roku 1985. (6) Ako poznamenal historik holokaustu Christopher Browning: (7)

V novom vydaní boli vљetky odkazy na Hitlerovo rozhodnutie alebo rozkaz pre "Konečné rieљenie" systematicky vymazané. Pochovaná na konci jedinej poznámky pod čiarou stojí osamotený odkaz: "Chronológia a podmienky poukazujú na Hitlerovo rozhodnutie pred koncom leta." V novej edícii neboli učinené ћiadne rozhodnutia a neboli vydané ћiadne rozkazy.

Nedostatok pádnych dôkazov pre Hitlerov rozkaz o vyhladení prispel ku kontroverzii, ktorá rozdeľuje historikov holokaustu na "intencionalistov" a "funkcionalistov". Prvá skupina tvrdí, ћe existovala premyslená politika vyhladzovania, nariadená Hitlerom, kým druhá skupina sa pridrћiava názoru, ћe nemecká vojnová politika "konečného rieљenia" sa vyvinula na niћљích stupňoch ako odpoveď na prísluљné podmienky. Ale kritickým bodom v tomto prípade je: napriek získaniu doslova ton nemeckých dokumentov po vojne, nik nemôћe ukázať na dokumentárnu evidenciu vojnového rozkazu o vyhladzovaní, plánu či programu. Toto tvrdenie pripustil profesor Hilberg počas svojho svedectva v procese s nemecko-kanadským vydavateľom Ernstom Zündelom v roku 1985. (8)

Osvienčim
Čo vlastne predstavuje "popretie holokaustu"? Tvrdenie, ћe väčљina osvienčimských väzňov zomrela na choroby a nie kvôli systematickému vyhladzovaniu v plynových komorách by iste bolo "popretím". Ale moћno nie. Ћidovský historik Arno J. Mayer, profesor princetonskej univerzity, napísal vo svojej љtúdii z roku 1988 "Why Did the Heavens Not Darken?: The "Final Solution" in History" (Prečo nestmavli nebesá?: "Konečné rieљenie" v histórii): ... From 1942 do roku 1945, určite v Osvienčime, ale pravdepodobne vљade, viac Ћidov zomrelo z takzvaných "prirodzených" príčin neћ z príčin "neprirodzených"." (9) Dokonca i odhady počtov ľudí, ktorí zomreli v Osvienčime - údajne hlavnom vyhladzovacom centre - nie sú viac jasne určené. Na povojnovom Norimberskom tribunáli Spojenci obvinili Nemcov z vyhladenie љtyroch miliónov ľudí v Osvienčime (10). Do roku 1990 uvádzala tabuľa na pamätníku v Osvienčime: "Љtyri milióny ľudí tu v rokoch 1940 aћ 1945 trpelo a zomrelo rukami nacistických vrahov". (11). Počas svojej návљtevy tábora v roku 1979 pápeћ Ján Pavol II stál pred týmto pamätníkom a poћehnal љtyrom miliónom obetí. Je "popretím holokaustu" spochybnenie týchto љtyroch miliónov? Dnes nie. V júli 1990 poľské љtátne múzeum v Osvienčime, spolu s izraelským centrom holokaustu Yad Vashem usúdili, ћe počet 4 milióny je hrubým nadhodnotením, a odkazy na tento počet boli následne z osvienčimského pamätníka odstránené. Izraelskí a poľskí úradníci oznámili hypotetický revidovaný počet cca 1.1 milióna mŕtvych v Osvienčime (12). V roku 1993 francúzsky výskumník holokaustu Jean-Claude Pressac vo veľmi diskutovanej knihe o Osvienčime odhadol, ћe celkovo v tábore počas vojny zomrelo cca 775 tisíc ľudí. (13) Profesor Mayer uznáva, ћe otázka, koľko ľudí skutočne zomrelo v Osvienčime, ostáva otvorená. Vo svojej spomínanej knihe "Why Did the Heavens Not Darken?" napísal (s. 366):

... Mnoho otázok ostáva otvorených... Koľko tiel bolo v Osvienčime spálených? Koľko ľudí tam zomrelo? Aká bol národný, náboћenský a etnický rozklad v tomto spoločenstve obetí? Koľko z nich bolo odsúdených na smrť "prirodzenou" smrťou a koľko z nich bolo zámerne zavraћdených? A aký bol podiel Ћidov medzi chladnokrvne zavraћdenými, medzi tými splynovanými? Na tieto otázky nemáme v tejto dobe odpovede.

Plynové komory
Čo tak popieranie existencie vyhladzovacích "plynových komôr"? Taktieћ tu Mayer podáva prekvapivé tvrdenie (na strane 362 svojej knihy): "Zdroje pre љtúdium plynových komôr sú zriedkavé a nedôveryhodné." Aj keď Mayer verí, ћe takéto komory v Osvienčime existovali, poukazuje na to, ћe

väčљina z toho, čo je známe, je zaloћené na vyhláseniach nacistických úradníkov a katov na povojnových tribunáloch a na spomienkach preћijúcich a svedkov. Toto svedectvo musí byť starostlivo skúmané, pretoћe môћe byť ovplyvnené zloћitými subjektívnymi faktormi.

Hössovo svedectvo
Tohoto jedným príkladom by mohlo byť svedectvo Rudolfa Hössa, dôstojníka SS, ktorý slúћil ako veliteľ v Osvienčime. Vo svojom rozsudku Norimberský vojnový tribunál citoval dlhú časť zo svojho svedectva na podporu svojich nálezov vyhladzovania. (14) Dnes je dobre známe, ћe Hössovo kritické svedectvo, ako aj jeho tzv. "priznanie" (ktoré bolo taktieћ citované Norimberským tribunálom), nie sú len faloљné, ale boli získané bitím bývalého veliteľa skoro na smrť. (15). Hössova ћena a deti boli taktieћ zastraљované smrťou a deportáciou na Sibír. Vo svojom vyhlásení - ktoré by dnes nebolo prijateľné v ћiadnej americkej súdnej sieni - Höss vypovedal o existencii vyhladzovacieho tábora, nazvaného "Wolzek". V skutočnosti ћiaden takýto tábor neexistoval. Ďalej tvrdil, ћe počas doby, keď pôsobil ako veliteľ Osvienčimu, 2.5 milióna ľudí bolo vyhladených, a ďalљích 500 tisíc zomrelo na choroby. (16) Dnes ћiaden uznávaný historik neuznáva tieto počty. Höss si zrejme ћelal povedať hocičo, podpísať a urobiť čokoľvek, aby zastavil mučenie, a aby sa pokúsil zachrániť seba i svoju rodinu.

Súdnoznalecké skúmania
Vo svojej knihe z roku 1988 profesor Mayer poћaduje "vykopávky na miestach vraћdenia a v ich bezprostrednom okolí" na lepљie poznanie o plynových komorách. V skutočnosti sa takéto skúmania uskutočili.
Prvé skúmanie sa uskutočnilo v roku 1988 americkým konzultantom pre popravčie zariadenia, Fredom A. Leuchterom, Jr. Tento vykonal súdnoznalecké skúmanie priamo na mieste údajných plynových komôr. Po starostlivom skúmaní údajných vraћedných zariadení Leuchter usúdil, ћe tieto miesta neboli pouћívané - a nemohli byť pouћívané - ako vraћedné plynové komory. Ba čo viac, analýza vzoriek, zozbieraných Leuchterom zo stien a podláh údajných plynových komôr nepreukázala ћiadne, resp. len minimálne stopy kyanidu, aktívnej zloћky Zyklonu B, pesticídu, údajne pouћívaného na vraћdenie Ћidov v Osvienčime. (17)
Tajné súdnoznalecké skúmanie (a následná správa) z poverenia osvienčimského љtátneho múzea, vykonaného Inљtitútom pre súdnoznalecký výskum v Krakowe potvrdilo Leuchterove nálezy, ћe na miestach údajných plynových komôr sa dali nájsť minimálne alebo ћiadne stopy kyanidu. (18) Význam týchto zistení je evidentný, keď sa výsledky súdnoznaleckých skúmaní údajných vraћedných plynových komôr porovnali s výsledkami skúmania osvienčimských dezinfekčných zariadení, kde sa Zyklon B pouћíval na dezinfekciu matracov a љiat. Kým na miestach údajných plynových komôr sa dali nájsť len minimálne alebo ћiadne stopy kyanidu, na stenách a podlahe táborových dezinfekčných komôr sa naљli masívne stopy kyanidu.
Ďalљiu súdnoznaleckú љtúdiu vykonal nemecký chemik Germar Rudolf. Na základe svojho skúmania na mieste tábora a analýzy vzoriek, certifikovaný chemik a kandidát na doktora zhrnul: "Z chemicko-technických dôvodov sa údajné masové plynovania kyselinou kyanovodíkovou v plynových komorách nemohli uskutočniť...Údajné zariadenia pre masové vraћdenie v Osvienčime a Birkenau neboli pre tento zámer vhodné..." (19)
Nakoniec existuje љtúdia rakúskeho strojného inћiniera Waltera Lüftla, uznávaného experta v početných súdnych prípadoch, a bývalého prezidenta rakúskej profesionálnej asociácie strojných inћinierov. Vo svojej správe v roku 1992 nazval údajné masové vyhladzovanie Ћidov v plynových komorách "technicky nemoћným". (20)

Zdiskreditovaná perspektíva
Čo teda predstavuje "popretie holokaustu"? Tí, ktorí obhajujú kriminálne postihy "popieračov holokaustu" zrejme stále ћijú v svete z roku 1946, kedy Spojenci na Norimberskom tribunáli predniesli svoj verdikt. Ale nálezy Tribunálu nemôћu byť viac pokladané za platné. Pretoћe spočívali na tak nedôveryhodných dôkazoch ako je Hössovo svedectvo, niektoré z jeho najkritickejљích nálezov sú dnes zdiskreditované. Kvôli svojim vlastným zámerom sa mocné záujmové skupiny zúfalo snaћia udrћať podstatnú diskusiu o holokauste ako tabu. Jedným zo spôsobov, ako tak učiniť, je zámerne označovať revizionistických učencov ako "popieračov". Ale pravda nemôћe byť potláčaná naveky. Existuje veľmi reálna a rastúca kontroverzia týkajúca sa toho, čo sa skutočne prihodilo európskym Ћidom počas 2. svetovej vojny. Nech je táto otázka zodpovedaná rovnako ako vљetky veľké historické kontroverzie: prostredníctvom slobodného výskumu a otvorenej diskusie v naљich magazínoch, novinách a љkolských triedach.

Poznámky


1. Globe and Mail (Toronto), Jan. 22, 1992.
2. Trial of the Major War Criminals Before the International Military Tribunal (IMT "blue series"), Vol. 22, s. 496.
3. IMT "blue series," Vol. 22, s. 496.
4. Globe and Mail (Toronto), April 25, 1990; Viď taktieћ: M. Weber, "Jewish Soap," The Journal of Historical Review, Summer 1991.
3. Canadian Jewish News (Toronto), Jan. 30, 1992.
4. Viď: Barbara Kulaszka, ed., Did Six Million Really Die: Report of the Evidence in the Canadian 'False News' Trial of Ernst Zndel (Toronto: Samisdat, 1992), s. 192, 300, 349.
5. "The Revised Hilberg," Simon Wiesenthal Annual, Vol. 3, 1986, s. 294.
6. B. Kulaszka, ed., Did Six Million Really Die (Toronto: 1992), s. 24-25.
7. A. Mayer, Why Did the Heavens Not Darken?: The 'Final Solution' in History (Pantheon, 1988), s. 365.
8. Nuremberg document 008-USSR.; IMT "blue series," Vol. 39, s. 241, 261.
9. B. Kulaszka, ed., Did Six Million Really Die (Toronto: 1992), s. 441.
10. Y. Bauer, "Fighting the Distortions," Jerusalem Post (Israel), Sept. 22, 1989; Auschwitz Deaths Reduced to a Million," Daily Telegraph (London), July 17, 1990; "Poland Reduces Auschwitz Death Toll Estimate to 1 Million," The Washington Times, July 17, 1990.
11. J.-C. Pressac, Les Cr¦metoires d'Auschwitz: La machinerie du meurtre de masse (Paris: CNRS, 1993). Viď takisto: R. Faurisson, "Jean-Claude Pressac's New Auschwitz Book," The Journal of Historical Review, Jan.-Feb. 1994, s. 24.
12. IMT "blue series," Vol. 22, p. 485; Nuremberg document 3868-PS (USA-819), in IMT "blue series," Vol. 33, s. 275-279.
13. Rupert Butler, Legions of Death (England: 1983), s. 235-237; C. Hitchens, "Whose History is it?," Vanity Fair (New York), Dec. 1993, s. 117.
14. Viď: R. Faurisson, "How the British Obtained the Confession of Rudolf Hoess," The Journal of Historical Review, Winter 1986-87, s. 389-403.
15. Deluxe vydanie The Leuchter Report je k dostaniu u IHR za $20.00, plus $2.00 poљtovné.
16. Kompletný text tejto správy bol v anglickom jazyku publikovaný v The Journal of Historical Review, Summer 1991.
17. G. Rudolf, Gutachten ueber die Bildung und Nachweisbarkeit von Cyanidverbindungen in den 'Gaskammern' von Auschwitz (London: 1993). Viď: The Journal of Historical Review, Nov.-Dec. 1993, s. 25-26.
18. "The 'Lueftl Report'," The Journal of Historical Review, Winter 1992-93.